Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Konské zmysli

Čuch
Čuch je pre kone životne dôležitý už od narodenia. Matka v stáde vďaka nemu dokáže nájsť svoje žriebä a vďaka čuchu sa aj ostatné kone v stáde jasne identifikujú. Kone sa medzi sebou dokážu spoznávať pomocou feromónov, chemických komunikačných látok, ktoré sa prenášajú cez kožu a samozrejme podľa pachu moču a trusu. Keď začnete zoznamovať dva kone, najprv sa začnú na diaľku oňuchávať, nasávajú pach druhého koňa a snažia sa ho identifikovať, postupne sa približujú, ale fŕkanie a nasávanie pachov stále pokračuje. K tomuto sa pridáva ešte jeden jav, hlavne ak žrebec nasáva pach kobyly - flemovanie. Kone majú tzv. Jacobsnov orgán (vrch nosnej dutiny), ktorým skúmajú pach, ktorý nasali. Pri flemovaní kôň zdvihne hlavu minimálne do vodorovnej polohy a vyššie a vyhrnie horný pysk. Tento prejav sledujeme aj vtedy, keď koňa zoznamujeme s novým predmetom. Taktiež sa k nemu približuje pomaly, nasáva pach, niekedy na predmet prudko vydýchne a prípadne flemuje.

Kone sú na rôzne pachy veľmi citlivé, preto sa pri nich neodporúča používať parfumy a stajňa musí byť vždy čistá a dobre vetraná. Vďaka čuchu vedia rozoznať, či sa ich bojíte alebo nie. Ak máte strach, automaticky sa začínate potiť. A kone to cítia.

Vo voľnosti sa kone pohybujú proti vetru, aby zachytili pach nepriateľa a stihli včas ujsť. Čuchom kone kontrolujú aj vodu a potravu až potom ju chutnajú.


Hmat
Hmat je ďalším dôležitým zmyslom koňa, pretože veľká časť komunikácie prebieha vďaka nemu. Kôň vníma celým telom. Koža a svaly sú veľmi citlivé na každý dotyk. Najmä konská papuľa zohráva v ich živote denno-denne významnú úlohu. Dotýka sa druhých zvierat, ľudí a aj neznámych predmetov. Pomocou papule komunikujú, skúmajú, ošetrujú sa navzájom, prejavujú si sympatie ... .

"Hmatový" systém je tak dokonalý, že aj keď na koňa spadne list zo stromu na miesto, kde ho nedosiahne chvostom, ani papuľou, dokáže pohnúť presne určenými svalmi a nežiaduci predmet odstrániť.

Silne vyvinutý hmat je aj v kopytách koňa. Dokáže nimi skúmať povrch, cíti vibrácie pôdy. Práve preto zvieratá oveľa skôr ako ľudia spoznajú blížiace sa nebezpečenstvo (napríklad zemetrasenie). Vibrácie prechádzajú cez kopyto a kosti na nohách až do lebky, kde ich zaznamená vnútorné a stredné ucho.

Vzhľadom na citlivosť hmatu koní je veľmi dôležité zvoliť správny spôsob práce najmä so žriebätami a mladými koňmi. Ak si z mladosti zapamätajú nepríjemný zážitok napríklad s čistením alebo prácou, odstraňovanie následne vyvinutého strachu bude náročné. Opatrnosť vyžadujú aj veterinárne zákroky a kovanie, ale aj sedlanie a uzdenie. Práve pre túto citlivosť je veľmi dôležité, aby každý postroj, či už sedlo, uzdečka, madlá, ohlávka a iné, každému koňovi sedelo presne na mieru. Túto citlivosť môžeme využiť pri tréningu, kone chválime pohladením, potľapkaním. Najmä pre mladé kone je to veľmi dôležité, ako aj kontakt s jazdcom nie len pri tréningu.

Sluch
Kone sú schopné vnímať zvuky na veľmi veľké vzdialenosti. Ak sa kôň započúva smerujú jeho uši tam, odkiaľ zvuk vychádza. Ku každému uchu sa pripája 16 svalov, ktoré zabezpečujú otáčanie uší takmer o 180 stupňov do rôznych smerov nezávislo od seba. Podľa toho, odkiaľ prichádza zvuk, ktorý koňa zaujal otáča uši. Keď stratí záujem o  zvuk, uši sa vrátia do pôvodného stavu.

Citlivosť konských uší je veľmi vysoká. Práve preto sa kone ľahko plašia a nemajú radi hluk. Mnoho jazdcov ešte stále nešťastne strihá koňom chĺpky okolo uší a v nich. Táto srsť slúži na ochranu vnútorného ucha pred cudzími telesami (tráva, slama a pod.) a najmä hmyzom.

Lievikovitý tvar uši slúži ako zvukovod - vedie zvuk a zosilňuje ho. Konské uši sú veľmi dobrým dorozumievacím nástrojom. Podľa postavenia uší viete, akú má náladu, ale aj čo sa chystá urobiť. Kôň má zväčša napriamené uši keď spozornie, je zvedavý a niečo ho zaujíma, keď sa zoznamuje s človekom alebo iným zvieraťom, skúma neznámy predmet, sústredí sa na prekážku. Uvoľnené uši má kôň keď je spokojný alebo odpočíva. Ak sa uši obrátia dozadu a tlačia sa k hlave, znamená to podráždenie, útok. Kôň ušami dokáže presne vyjadriť svoju náladu a svoju reakciu na daný podnet.

Zrak
Kone sa zriedka spoliehajú len na zrak, pretože ich zraku chýba ostrosť a farebná škála je tiež obmedzená. Rozmiestnenie očí koňom umožňuje vidieť skoro celé svoje okolie. Zorné pole dosahuje až 350 stupňov. Cca 65% z toho sleduje kôň oboma očami súčasne. Približne 285 stupňov kôň vníma bez hĺbkovej ostrosti. Vidí tieň, ktorý však môže byť aj dierou v zemi. Slepé miesta sú hneď za koňom, cca 5% a na čele, asi 2 m pred ním a pod nosom. Preto je dôležité koňa osloviť, keď sa k nemu približujete a to najmä ak prichádzate zozadu. Pootočením hlavy alebo jej zdvihnutím, či znížením dokáže kôň tento deficit odstrániť. Kôň sa dokáže pozerať nezávislo každým okom. Vzhľadom na postavenie koristi v prírode je takýto zrak pre kone nevyhnutný.

V tme sa kôň orientuje lepšie ako človek. Dôvodom je oko, ktoré je skoro celé pokryté rohovkou. Beľmom neprechádza skoro žiadne svetlo a práve beľma má kôň minimum. Zornica je umiestnená horizontálne od jedného kútika k druhému. Na zadnej strane oka je membrána, ktorá odráža svetlo a obraz naspäť okom a zaisťuje ďalšiu absorpciu svetla.

Ľudia dokážu zaostrovať zmenou tvaru a postavenia šošovky oproti rohovke. Kôň však nezaostruje zúžením zrenice. Ak svetlo prejde zrenicou a dopadne na hornú časť sietnice, zaostrí kôň na krátku vzdialenosť. Ak svetlo dopadne na spodnú časť, kôň zaostruje do diaľky. Preto kôň pri zaostrovaní pohybuje hlavou. Keď ju dvíha pozerá sa do diaľky a keď ju skláňa, zaostruje na niečo blízko seba. Kôň vidí veci okolo seba asi v 50% zväčšení.


 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.